|
romanar - verbu
Indicativu
|
---|
Presente
| Pretéritu imperfeutu
| Pretéritu indefiníu
| Pluscuamperfeutu
|
romano romanes romana romanamos romanáis romanen
| romanaba romanabes romanaba romanábamos / romanábemos romanabais / romanabeis romanaben
| romané romanasti / romanesti romanó romanemos romanastis / romanestis romanaron
| romanara / romanare romanaras / romanares romanara / romanare romanáramos / romanáremos romanarais / romanareis romanaran / romanaren
|
Suxuntivu
| Potencial
| Presente
| Pretéritu imperfeutu
| Futuru
| Condicional
|
romane romanas / romanes romane romanemos romanéis romanan / romanen
| romanara / romanare romanaras / romanares romanara / romanare romanáramos / romanáremos romanarais / romanareis romanaran / romanaren
| romanaré romanarás romanará romanaremos romanaréis romanarán
| romanaría romanaríes romanaría romanaríamos / romanaríemos romanaríais / romanaríeis romanaríen
|
Infinitivu | romanar |
---|
Xerundiu | romanando |
---|
Participiu | romanáu | romanada | romanao | romanaos | romanaes |
|
---|
Imperativu | romana romanái |
---|
Flexona como: falar variante ortográfica de : arromanar Esta palabra atópase en Diccionariu de la Llingua Asturiana
|
OSLIN-AST
El corpus léxicu OSLIN-AST ye un conxuntu estructuráu de preseos
llingüísticos. Ta dirixíu al públicu en xeneral, pero tamién a la
comunidá científica, y pue usase como ferramienta útil pa toes aquelles
persones que trabayen cola llingua asturiana, o que deseen deprendela o
iguar dudes. Tolos conteníos d'esti sitiu actualícense de contino.
|