|
|
rogar - verbu
| Indicativu
|
|---|
| Presente
| Pretéritu imperfeutu
| Pretéritu indefiníu
| Pluscuamperfeutu
|
ruego ruegues ruega rogamos rogáis rueguen
| rogaba rogabes rogaba rogábamos / rogábemos rogabais / rogabeis rogaben
| rogué rogasti / roguesti rogó roguemos rogastis / roguestis rogaron
| rogara / rogare rogaras / rogares rogara / rogare rogáramos / rogáremos rogarais / rogareis rogaran / rogaren
|
| Suxuntivu
| Potencial
| | Presente
| Pretéritu imperfeutu
| Futuru
| Condicional
|
ruegue ruegas / ruegues ruegue roguemos roguéis ruegan / rueguen
| rogara / rogare rogaras / rogares rogara / rogare rogáramos / rogáremos rogarais / rogareis rogaran / rogaren
| rogaré rogarás rogará rogaremos rogaréis rogarán
| rogaría rogaríes rogaría rogaríamos / rogaríemos rogaríais / rogaríeis rogaríen
|
| Infinitivu | rogar |
|---|
| Xerundiu | rogando |
|---|
| Participiu | | rogáu | rogada | rogao | | rogaos | rogaes |
|
|---|
| Imperativu | ruega rogái |
|---|
Flexona como: afogar forma nominal : ruegu Esta palabra atópase en Diccionariu de la Llingua Asturiana
|
OSLIN-AST
El corpus léxicu OSLIN-AST ye un conxuntu estructuráu de preseos
llingüísticos. Ta dirixíu al públicu en xeneral, pero tamién a la
comunidá científica, y pue usase como ferramienta útil pa toes aquelles
persones que trabayen cola llingua asturiana, o que deseen deprendela o
iguar dudes. Tolos conteníos d'esti sitiu actualícense de contino.
|